Ján Baltazár Magin

    Ján Baltazár Magin sa narodil vo Vrbovom 6. januára 1681. V roku 1706 sa stal chovancom kňazského seminára pre nadaných študentov - tzv. Pazmánea vo Viedni, ktorý založil Peter Pazmáň, ostrihomský arcibiskup, ktorý sa s pomocou jezuitov usiloval o vybudovanie katolíckeho školstva a o výchovu kňazov v protireformačnom duchu. Po vysvätení za kňaza v roku 1706 pokračoval v štúdiu teológie na viedenskej univerzite. 

 

    Od novembra 1709 začal pôsobiť ako farár v Jarku pri Nitre, kde zotrval až do roku 1712. Nasledujúcich 5 rokov strávil v tom istom postavení na fare v Košeci pri Ilave. Na prelome rokov 1717-1718 zanechal Magin košeckú faru a vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Trenčíne. Noviciát nedokončil, kedže bol 17.januára 1719 kvôli bližšie neurčenej chorobe prepustený. Už pred svojim prepustením zastupoval na fare v Dubnici. V tomto období bola Dubnica významnou farou, stala sa totiž sídlom Trenčianskeho panstva, teda aj vtedajších trenčianskych županov - Ilesházyovcov. Tu pôsobil do svojej smrti.  

    Magin bol vynikajúcim znalcom cirkevného aj svetského práva a antickej literatúry a vzdelanosti. Jeho literárna činnosť je úzko spätá s národnostnými a náboženskými rozpormi v Uhorsku v danom období. Už v 16.storočí, aj v súvislosti s tureckou expanziou do časti Uhorska, sa začínajú komplikovať národnostné pomery v tejto krajine. Tieto rozpory pretrvávajú v podobe zhoršujúcich sa vzťahoch Maďarov, Slovákov a Nemcov žijúcich na tureckými výbojmi neobsadenom území Uhorska. 

 

    V priebehu 17.-18. storočia sa začínajú formovať národné ideológie spomínaných národností. Všetky zdôrazňovali svoju starobylosť v Uhorskom kráľovstve. Centrom slovenskej národnosti sa stala Trnava, aj vďaka svojej univerzite, ktorá bola založená roku 1635. Práve v tejto oblasti západného Slovenska prichádza k formovaniu slovenského kultúrneho jazyka, ktorý získa koncom 18.storočia podobu bernolákovčiny. Hlavnou oporou slovenskej národnej ideológie sa stala Cyrilo-metodská a veľkomoravská tradícia. 

 

    Profesor verejného práva v Trnave Michal Bencsik napísal dielo Novissima diaeta - Najnovšiemu snemu, ktoré vyšlo v Trnave v roku 1721. Prvá časť tohto diela sa dotýkala zoznamu poslancov Hornej a Dolnej komory uhorského snemu. V druhej časti sa nachádza Bencsikom vytvorený právny komplex práv uhorskej šľachty, pričom autor nastoľuje vážne problémy súdobého uhorského práva. 

 

Bencsik v časti venovanej Trenčínu uvádza: „Jeho obyvatelia rozprávajú iba po slovensky a sú pravdepodobne pozostatkami Svätoplukovho ľudu, ktorý ako panovník zo Skýtska došlím Húnom a Maďarom predal zem, vodu a trávu za bieleho koňa, uzdu a sedlo a bol vyhnaný z krajiny. Jeho slovenský ľud sa utiahol do hornatých častí krajiny, ktoré sa tiahnu smerom k Morave a Sliezsku, aby ho Maďari nenašli, no napokon sa stal na večnosť poddaný Maďarom a nájomcom pôdy, ktorého 80.zákonný článok kráľa Kolomana nazýva cudzincom ako na nevlastnej zemi pracujúceho.“

 

    Proti takýmto názorom spochybňujúcim rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku sa rozhodol verejne vystúpiť Ján Baltazár Magin. V roku 1728 vyšiel Maginov polemický spis Ostne alebo obrana slávnej Trenčianskej stolice a mesta tohože mena. Dielo bolo písané latinsky, historikmi považované za prvú z obrán historických a politických práv slovenského národa.

 

    Magin sa v Apológii snažil dokázať starobylosť a autochtónnosť Slovákov v Uhorsku, pričom vyzdvihoval cyrilo-metodské dedičstvo. Položil tak základy procesu národného uvedomovania Slovákov, ktorý vrcholí v štúrovskej podobe v polovici 19.storočia. Ako prvý poukázal na etnickú celistvosť slovenského národa, vymedzil jeho územie a hranice, zdôrazňoval svojprávnosť Slovákov. Svojim dielom rozvinul myšlienky o rozšírenosti slovanského jazyka a taktiež slávnej minulosti a autochtónnosti Slovanov a Slovákov v Uhorsku. Dielo sa stalo najstaršou politickou, národnou a kultúrnou obranou Slovákov.

 

Okrem slávnej Apológie je Magin autorom diela Ekloga z roku 1729, ide o rozsiahlu latinskú báseň na oslavu Jozefa Ilesházyho - syna Trenčianskeho župana. 

Ján Baltazár Magin zomrel 27.marca 1735 v Dubnici nad Váhom.

 

 Na počesť J. B. Magina bola vyhotovená aj 8 korunová poštová známka, ktorú namaľoval Karol Ondreička

 

 

 

...záver Apológie